Dejiny

Akordeón sa prvýkrát v dejinách objavil roku 1829. Vtedy si dal viedenský výrobca nástrojov Demian patentovať nástroj – Accordion. Nástroj vznikol zdokonalením Buschmannovej handäoliny, ktorá bola vynájdená v roku 1812. Ale v mnohých štátoch sa na dlhú dobu vžil názov harmonika (harmonika bolo súhrnné označenie nástrojov približne o sto rokov starších, založených na celkom inom princípe). V týchto štátoch sa ale slovom harmonika označovali nástroje ako sú händaolina, accordion, bandonion atď. Z týchto nástrojov sa dnes uplatňuje hlavne akordeón. Ide o chromatický nástroj rovnako-zvučný. Z hľadiska širšieho rozdelenia nástroja sa dá akordeón považovať za aerofón, najviac ho však vystihuje označenie idiofon. V akordeóne vzniká tón kmitaním jazýčkov, ktoré sú rozkmitávané prúdiacim vzduchom, ktorý je buď nasávaný, alebo vytlačovaný mechom akordeónu.

Typy akordeónov

Gombíková harmonika

Pre ovládánie diskantovej aj basovej časti gombíkovej harmoniky slúži množstvo guľatých gombíkov, usporiadaných do niekoľkých rád.

• Bandoneon
• Koncertina
• Melodeón
• Heligónka
• Chromatická gombíková harmonika

Klávesový akordeón

Pianový alebo klávesový akordeón má v diskantovej časti klaviatúru s rozsahom väčšinou od dvoch do troch oktáv.

Heligónka

Heligónka je diatonická gombíková ťahacia harmonika (melodeón) doplnená o zosilnenú basovú časť, tzv. „heligonové basy“. Silný zvuk basových tónov je dosiahnutý spravidla dvomi cestami: posunutím jednotlivých hláskov tvoriacich basový tón o oktávu nižšie ako je bežné u ostatných druhov harmoník a ďalej umiestnením robustnej platne s hláskami do dreveného zvukovodu. Charakteristické trumpetky v basovej časti sa čiastočne tiež podieľajú na výstupe silného basového tónu; ich význam je však skôr dekoračný.

Označenie heligónka je odvodené od názvu dychového basového nástroja heligónu, ktorého zvuk „heligónové basy“ svojou hlbokou polohou vzdialene pripomínajú.